Zatepľovacie systémy sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy zatepľovacích systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce kontaktné zatepľovacie systémy, ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy, ktoré by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady preukazovania zhody. Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je 30 rokov).

Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa ETAG 004 – metodického predpisu na európske  technické osvedčenie kontaktné zatepľovacie systémy v Europskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov.

Kontaktné zatepľovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.

Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla a dĺžkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje väčšie dĺžkové zmeny. Pohltivosť tepla ovplyvňuje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.

V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a  vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.

Najčastejšie sa podceňuje minimálna hrúbka izolácie v závislosti od existujúcej hrúbky a typu steny. Často sa použije nevhodný typ izolácie pre jednotlivé funkčné druhy zateplenia. Je dôležité, aby zabudovávaná izolácia neobsahovala žiadnu vlhkosť. Nevyhovujúce komponenty v systéme sa používajú ako lacnejšia, ale nekvalitná náhrada za predpísané komponenty, ktoré požaduje výrobca zatepľovacieho systému. Stáva sa, že sa k nim priklonia realizačné firmy na základe lepšej cenovej dostupnosti.

Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.

Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplením, je prezieravé využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na práce zatepľovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o., v Bratislave.

Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?

Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto okná sú zdrojom najväčších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej. Okná, aspoň všade tam, kde nie je nútené vetranie, zabezpečujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Ovplyvňuje sa tým relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduchu vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti. Výmena okien by sa mala uskutočniť pred zateplením obvodového plášťa, čím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového plášťa. Výmenou okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkosť vzduchu, čím môže pri nezmenených tepelnoizolačných vlastnostiach obvodového plášťa skôr dochádzať k rastu plesni. Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového plášťa vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, sa toto nebezpečie odstráni.

Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii na báze penového polystyrénu (EPS),  sa konštrukcia príliš uzavrie a „nedýcha”?

Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a  stavebných konštrukcii difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj na hrúbke materiálu. Vhodnosť použitia jednotlivých tepelnoizolačných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí na vlastnostiach pôvodných konštrukcii a na obsahu vlhkosti a teplote vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou pre výber tepelnoizolačného materiálu, ale aj zatepľovacieho systému je účel budovy. V budovách na bývanie, administratívnych budovách apod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti a preto je možné na zateplenie uplatniť kontaktné zatepľovacie systémy s tepelnou izoláciou či z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkosťou, je potrebné zatepliť odvetraným zatepľovacím systémom s tepelnoizolačnou vrstvou na báze minerálnej vlny. Vhodnosť uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukázať výpočtom.